Fotogaléria: Úvod
Aktuality
Rondely, nová hypotéza.
Rondely boli miestom stretávania sa príbuzných komunít, z blízkeho i vzdialenejšieho okolia, z dôvodu ich účasti na kultových hrách a slávnostiach, spojených s hodovaním a snáď i s požívaním drog (rastliny, huby). Rondely mali vyslovene nedefenzívny charakter, preto sa väčšinou nepovažujú za refúgiá, a ani za pevnosti. Obvykle bývali postavené na miernom svahu, vo vyššej, ale nie v najvyššej polohe, tak aby boli chránené okolitým terénom. Boli iba minimálne závislé na terénnych podmienkach, čo svedčí o starostlivo vybranom mieste a vopred premyslenom architektonickom zámere. Vstupná brána, ktorá bývala chránená, mala často ráz slávnostnej aleje (vchodový koridor, drevené mosty cez priekopu). Lebky turov nachádzané u vstupov, mohli tvoriť dominanty votívnych stľpov. Vnútorný priestor bol až na výnimky nezastavaný. Vyskytujú sa tam však jamky po koloch, ktorých rozmiestnenie zdanlivo nedáva zmysel. Celý areál bol ohradený prstencom niekoľkých (1-4) hrotitých priekop, ktoré boli vyhľbené do tvaru "V" (snáď boli napustené vodou), pričom sediment v ich výplni predstavuje íl, ktorý je niekedy prekladaný tenkými humóznymi vrstvami. Pomerne často dochádzalo k ich údržbe a čisteniu. Na periférnu priekopu spravidla nadväzoval val. Samotný centrálny okrsok, bol spravidla obkolesený dvojitou palisádovou ohradou (min. 1,5 m nad terén).
To, že rondely mali aj funkciu kultového miesta, môžu dokladaťspoločne uložené ľudské a zvieracie skelety (pes, prasa), rozdrvené kosti, zjavná násilná manipulácia s ľudskými telami, ako aj obilné jamy so skeletom dieťata, na dne. Známy je aj doklad rituálneho zabitia jedinca. Zároveň sa tam nachádzajú i kultúrne jamy, z ktorých niektoré sa dajú interpretovať ako kultové. Významným prvkom boli i náboženské depozity (figurálne ženské plastiky, niekedy zámerne poničené). Množstvo keramiky a zvieracích kostí podporuje hypotézu o spoločných oslavách vo vnútri areálu. Rondely teda predstavovali zvláštne posvätné okrsky, kde prebiehali aj prostredníctvom hier, cyklické kultové obrady, spojené s uctievaním síl prírody, plodnosti, Matky Zeme a snáď i chtonických božstiev (vrátane kultu predkov). Neboli zrejme pravidelnou súčasťou jednotlivých sídlisk, ale boli postavené v "strediskových obciach".
Na rozdiel od rondelov kultúry s vypíchanou keramikou (VK), ktoré boli variabilnejšie a spravidla patrili k tým menším (do 70 m, aj keď existujú výnimky), rondely MMK a lengyelskej kultúry majú väčšinou štyri vstupné brány, orientované podľa svetových strán a dva vnútorné palisádové žliabky, v ktorých bola ukotvená palisáda. Pričom viac ako dve priekopy sa u nich spravidla nevyskytujú. Svedčí to o určitej unifikácii základných rysov rondelov, pri ich plánovaní a výstavbe. A to nielen na Morave a Slovensku, ale aj v Čechách, Nemecku, Rakúsku a v Maďarsku. Najväčší rozmach výstavby rondelov, spadá do doby cca medzi rokmi 4900-4600 BC (kalibrované dáta). Rondely sa považujú za akýsi predobraz neskorších kruhových stavieb v Británii (henge), ale aj niektorých megalitických stavieb v západnej Európe (zrejme ich však priamo neovplyvnili; aj keď sa to nedá úplne vylúčiť; spoločný je skôr spôsob myslenia a uvažovania ich tvorcov, ako aj podobné náboženské a kultové predstavy).
Je to prekvapujúce, ale existujú určité architektonické zhody, medzi niektorými rondelmi a novodobými arénami, ako je napr. dvojitá palisáda, orientácia vstupov a prázdny kruhový vnútorný priestor arény (z hľadiska interpretácie sú dôležité aj dominantné býčie symboly pri vstupe do areálu, ako aj (dažďom) spláchnutý organický materiál). Uvedené zhody zrejme vyplývajú z takých riešení priestorových dispozícií, ktorými by bolo možné dosiahnuť optimálnu funkčnosť objektu, s ohľadom na tam prevádzanú činnosť. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, dovoľujem si navrhnúťnovú interpretáciu funkcie rondelov (na rozdiel od hypotéz, ktoré predpokladajú, že slúžili ako refúgiá, ohrady pre dobytok, trhoviská, prípadne mali i funkciu fortifikačnú; a to aj s prihliadnutím na ich možný kultový a kalendárny význam). Predpokladám, že aspoň niektoré rondely (predovšetkým z prostredia MMK a lengyelskej kultúry), slúžili v rámci kultových hier, aj k hrám a zápasom s býkmi, alebo aj s inými zvieratmi (či už medzi sebou, alebo aj za účasti "akrobatov", či "matadorov"). Je však pravda, že hry s býkmi (tauromachia), sú doložené až z oveľa neskoršej doby; konkrétne sa jedná o nástennú fresku z Kréty, približne zo 16. stor. BC (1550-1450 BC), u severného vchodu do knósskeho paláca. Do tohoto časového a kultúrneho prostredia patrí aj mytologický cyklus "únos Európy" (Zeus v podobe býka, odnáša na svojom chrbte Európé). Ovšem s motívom rituálneho zabíjania býka, sa stretávame už v sumerskom období (Bilgames; sumerská ikonografia).
Významnú úlohu mal kult býka v kulte Dionýzovom (plodnosť) a v Mithrovom kulte (Mithra každoročne zabíjal nebeského býka, stvoreného Ahuramazdou; podobne nebeského býka zabíjal už sumerský Bilgames). Súboje s býkom boli súčasťou niektorých gréckych mýtov (Iásón: Argonauti; Héraklés: chytenie a skrotenie divokého krétskeho býka; Théseus: zabitie Minótaura atď) a akousi predlohou býčich zápasov, ktoré sú známe už z Kréty. Zápasy býkov medzi sebou, poznáme z vyobrazení egyptských a krétskych a boli obľúbené i v starom Ríme. Vlastné býčie zápasy, podobné dnešným, pochádzali z Thessálie a do Ríma boli po prvý krát údajne privedené Césarom.
Kult býka je známy už od najstarších čias. Ak pominieme zobrazenia v jaskynných galériách vo franko-kantaberskej oblasti, ktoré súvisia skôr s mágiou a šamanizmom, tak s prvým, predneolitickým zobrazením pratura v súvislosti s jeho kultom, sa stretávame na pilieroch z Gobekli Tepe. Zo stredoneolitického obdobia pochádzajú najznámejšie vyobrazenia býka z kultového miesta v Catal Huyuku; tam aj nástenné maľby s motívom lovu na divokého býka. Z mladšieho neolitu sú známe vyobrazenia býka v Hacilare (zoomorfné nádoby s podobou býka a reliéfy s býčim kultom). Významnú úlohu v Egypte mal Apisov kult (Hapi - býk). Býk sa všeobecne spájal aj s lunárnym kultom (býčie rohy).
V stredoeurópskom priestore sa kult býka začal výraznejšie presadzovať už od stredného neolitu (hlavička býka z Černého Vola u Prahy, nálezy z Rybňan a Pouchova aď; predovšetkým z kultúrneho okruhu VK). V eneolite patril už k dominantným kultom. Všeobecne je možné konštatovať, že u roľníckych spoločenstiev v spojení s totemistickými predstavami (a zvieracími obeťami), vystupoval najskôr býk a až neskôr baran.
Literatúra - výber:
Podborský V: Těšetice-Kyjovice. 4, Rondel osady lidu s moravskou malovanou keramikou. Spisy UJEP Brno, 1998
Šumberová R, Řídký J: Středoevropské rondely. Vesmír 87, 762, 2008/11
Řídký J: Rondely a struktura sídelních areálů v mladoeneolitickom období. Dissertationes Archaeologicae 01, Praha, 2013
Květina P, Květinová S. Řídký J: Význam her v archaických společnostech. Archeologické možnosti studia. AR LXI 2009, 1, str.3-30
Pavlů I, Zápotocká M: Archeologie pravěkých Čech /3. Neolit, ARUP Praha, 2007, str.61-62
Archeologické 3D virtuální muzeum: Rondely - první monumentální objekty ve střední Evropě.
Pleiner R, Rybová A, eds: Pravěké dějiny Čech. Academia Praha, 1978
Pleslová E: Torzo zoomorfní nádobky ze sídliště kultury nálevkovitých pohárů v Makotřasích. PA 2/1964 str.294-305
Pressová L: Stará Kréta. Panorama Praha, 1978
Svoboda L. ed: Encyklopedie antiky. Academia Praha, 1974
Mithen S: Konec doby ledové. Dějiny lidstva od r. 20.000 do r. 5.000 př. Kr. BB art Praha, 2006
Lewis-Williams D, Pearce D: Uvnitř neolitické mysli. Academia Praha, 2008
Štítky
Nebyly nalezeny žádné štítky.