Etnogeneprehistória
Prečo etnogeneprehistória? Pôvodne použitý názov etnoprehistória, mohol mylne navodiť dojem, že sa jedná o prehistorickú etnológiu, resp. etnoarcheológiu. Tento nový názov tak odkazuje jednak na genetiku pravekých a starovekých populácií a jednak na ich etnogenézu. Zároveň názov EtnoGen e.prehistória naznačuje, že publikované štúdie sú prezentované v elektronickej podobe.
Samotná etnogeneprehistória spája prehistóriu s archeogenetikou. Prehistória tak dostáva nové, lepšie definované mantinely. Pre prehistorikov a archeológov by archeogenetika mala znamenaťto, čo pre astronómov Hubbleov, alebo Webbov teleskop; aj tie otvárajú brány poznania, do minulosti. K významným zdrojom, s ktorými etnogeneprehistória pracuje, patrí historická geografia, onomastika, historické pramene, ktoré odkazujú aj na predliterárne obdobie a tiež aj porovnávacia mytológia. Využíva takisto výsledky prírodných vied, okrem už uvedenej humánnej archeogenetiky, je to hlavne antropológia. Využíva i fyzikálne metódy (napr. nimi získané dáta absolútnej chronológie).
Účelom etnogeneprehistórie je štúdium pôvodu a ďalšieho vývoja pravekých a starovekých populácií, vrátane ich migrácií. Zároveň má za úlohu objasnenie ich etnogenézy a vzájomných interakcií medzi nimi.
Na rozdiel od minulých období, v súčasnosti sa otázkam etnogenézy, nevenuje príliš veľká pozornosť zo strany prehistorikov a archeológov. Je paradoxné, že dnes prehistóriu (doslova: dejiny praveku), píšu aj genetici.
Etnicita (v jazykovom zmysle), kultúra a biologické vlastnosti (antropologický typ, alebo geneticky zistený pôvod) spoločnosti, sú tri samostatné roviny, ktoré sa síce môžu prekrývať, ale nie vždy tomu tak je. V tom sa toto ponímanie odlišuje od názorov G. Kossinnu. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že niektoré hranice medzi kultúrami, mohli predstavovať aj hranice, medzi jazykovými skupinami /Kuna ed. 2007 str.125-126/. Etnické populácie sú premenlivé v čase a priestore a nie sú definované iba génmi, kultúrou a jazykom (pričom platí: "haplogroup is not language"). Na druhej strane, pokiaľ predpokladáme, že konkrétne populácie patrili do určitej jazykovej rodiny a sídlili na geograficky vymedzenom území v určitom konkrétnom čase, môžeme ich definovať aj spektrom genetického profilu. Taktiež pokiaľ vieme, kedy sa vydelila určitá sublínia konkrétnej haploskupiny, ktorej distribúcia sa viac - menej geograficky prekrýva s oblasťou rozšírenia určitej postulovanej jazykovej skupiny tohto obdobia, tak potom môžeme s určitou mierou pravdepodobnosti, nositeľov tejto haploskupiny priradiť k tejto jazykovej skupine. Samozrejme, že problém je zložitejší, pretože jednotlivé etniká sú nositeľmi viacerých, často nepríbuzných haploskupín (z hľadiska ich polohy, resp. miesta na fylogenetickom strome):